Chcú nám Editors ukázať svoju predstavu o násilí?

Po dlhý 3 rokoch sa Editors vracajú so svojim novým albumom. Pred 3 rokmi sa nás snažili dostať do svojho sna, tentokrát nám chcú ukázať násilie. Prejavilo sa to aj na hudbe? Presunula sa partia Toma Smitha zo snových, atmosferických piesní smerom k niečomu drsnejšiemu? Alebo sa názvom Violence snažia zdeliť niečo úplne iné?

Z Editors sa počas viac ako 10 ročnej existencie stali hudobní obojživelníci. Debut The Back Room a jeho nasledovník An End Has A Start boli čisto gitarové záležitosti, ktoré si získali veľké množstvo fanúšikov. Tí šaleli aj z koncertných vystúpení a to najmä pre emočné nasadenie frontmana Toma Smitha. Následne však prišiel šok v podobe In This Light And On This Evening, v ktorom gitary šli úplne do úzadia a hlavnú rolu hrala elektronika. Napriek prvotnému šoku išlo o úspešný počin. V tom čase skupinu opustil hlavný gitarista a naopak, kapela pribrala dvoch nových členov. V tejto zostave nahrali springsteenovsky ladený album The Weight Of Your Love a predposledný, snovou atmosférou nabitý In Dream. Skupina sa rozhodne nesnaží stáť na jednom mieste a tak boli všetci zvedaví, čím nás teraz prekvapí.

Jeden z členov pár mesiacov pred vydaním novinky Violence lákal fanúšikov na slová, že novinka bude mixom gitarovej An End Has A Start a predposlednej LP In Dream. S oboma očami prižmúrenými sa dá povedať, že mal pravdu. Poďme však pekne po poriadku. Začnime tým pozitívnejším.

Úvodný singel Magazine mal pripraviť pôdu pre blížiacu sa novinku a svoju úlohu splnil na jednotku z hviezdičkou. Táto pieseň so svojim energetickým refrénom má šancu stať sa miláčikom koncertných vystúpení. Singel číslo dva Hallelujah (So Low) je na tom veľmi podobne. O čosi viac však potvrdzuje slová kápely o spojení gitár a elektroniky. Úvod piesne patrí akustike a skvelým rytmickým bicím, ktoré sa v refréne náhle  za zvukou elektroniky menia na ťažko opísateľnú smršť.

Prvej polovici albumu nie je až tak čo vytknúť. Niektoré piesne ako napr. Cold  či Nothingness začínajú s rozpačitou elektronikou, postupne pridávané gitary obe piesne pozdvihujú na vyššiu úroveň. Editors tak dokazujú, že v kombinovaní elektroniky s normálnymi nástrojmi sú majstri.

Poďme však na mínusy. Novinka obsahuje len 9 piesní, čo by sa dalo prežiť, avšak nachádza sa na nej pár piesní, ktoré sa tam dostali len preto, aby zaplnili priestor. Skvelým príkladom je pieseň No Sound But The Wind. Tá vznikla skoro už pred 10 rokmi a objavila sa na soundtracku k filmu Twilight. Prešla síce menšou zmenou aranžmá, stále však znie, akoby sa na novinke ocitla úplnou náhodou. Jedná sa o klavírnu baladu, ktorá pripomína My December od Linkin Park.

Záverečná trojica piesní spolu s No Sound But The Wind pôsobí oproti zvyšku albumu, ako päsť na oko. Premýšľam, či ony nie sú dôvodom, prečo sa album volá Violence. Táto trojka pôsobí, akoby tam bola pridaná násilím. Kým prvých 6 piesni sa nesie v strednom a svižnom tempe, pričom každá z nich obsahuje plno hudobných nápadov a skvelé refrény. O závere albumu už to nemôžeme tvrdiť. Na milosť by sa ešte dala vziať záverečná Belong, ktorá by oveľa viac vynikla, ak by nebola súčasťou záverečného komba 3 piesní s pomalším tempom, čoby neprekážalo, ak by všetky piesne obsahovali výraznejší nápad.

Editors si teda pridali šiestu čiarku do svojej diskografie v podobe Violence, ktorá si tam určite nájde svoje miesto, aj keď nebude patriť k tomu najlepšiemu, čo nahrali. Rovnako to bude aj u fanúšikov. Škoda toho záveru, ktorý kazí dojem z celku. A tak namiesto vysokého hodnotenia sa dá počítať len s nadpriemerom. S násilne prižmúrenými očami 7/10.

0 comments