Čo je zač, ten Kultúrny barbar

Velľmi pekne vás vítam tu na mojom blogu ľudkovia. Istotne sa pýtate: Kto to je? Čo chce? Zase ďalší bloger? Dovoľte mi teda, aby som sa Vám predstavil –  som kultúrny barbar. Žiadne konkrétne meno vám radšej nebudem dávať. To len pre istotu, ak by ste mi náhodou niekedy chceli dať do držky, keď sa naše názory nebudú zhodovať. Predtým než vám poviem o čom budem písať a čo nájdete na mojom blogu, dovoľte, aby som vám prezradil ešte niečo viac o sebe a mojej osobnosti. Viete ako, to aby ste vedeli s kým budete mať dočinenia

Milujem kultúru. Presnejšie povedané milujem filmy…a hudbu, samozrejme aj hudbu. No potrpím si na kvalitu! A tú treba hľadať. Viem o tom svoje. Dneska som už síce mestský kvietok kaviarenského typu, ale nebolo to tomu vždy tak.

Pochádzam z dedinského prostredia a…. Síce všade na okolí som mal krásnu prírodu, ale viete ako, väčšina rieši futbal a pivo. Na diskotékach ste počuli ten oný Diskopríbeh od Michala Dávida a u babky zas vyhrával Stašák. Proste nie prostredie vhodné pre mladého intelektuála ako som ja.

Časom som si uvedomil, že ľudia nemajú  veľa možnosti dostať sa k lepším kultúrnym pokladom. Je jedno, či ste z dediny, z mesta, či z Trnavy, alebo Horných Orešanov. Šak kukajte čo nám núkajú tie naše televízie a rádia. Keď prídete večer z roboty a pustite si telku čo tam nájdete? Správy, kde sa dozviete len to, že niekoho zabili, zmasakrovali a znásilnili alebo zmasakrovali, znásilnili a zabili (poradie sa obmieňa podľa ľubosti). Ale aby ste sa necítili moc smutní, že je tento svet krutý, tak vás ešte poinformujú, že v Pustých Uľanoch sa narodili štyri mačiatka. No aké pekné.

A potom príde hlavný program. Búrlivý burčiak, chlapi nekvákajú, alebo teraz staronoví Susedia. Lepšie by ste spravili keby ste tú telku rovno vypli.

V  rádiách to nie je o nič lepšie. 90% rádií vám púšťa 10 piesní stále dookola. Je tu síce rádio FM, ktoré cez deň miestami púšťa veľmi fajn muziku, avšak stane sa, že pustí aj  niečo také, že si radšej preladíte späť na Anténu Rock a po 20 krát si  vypočujete Wonderwall od Oasis (samozrejme nič proti chalanom, hudba je to parádna. To len ak by náhodou tieto riadky čítal aj Liam Gallagher, tak aby to zle nepochopil)

“Čo mám však robiť, keď nič iné mi slovenské média neponúkajú a naozaj nemám čas hľadať niečo lepšie?” Dobrá otázka. Práve s týmto by som vám rád pomohol ja…Kultúrny barbar.

Podobných blogov a stránok je síce veľa. Možno viac ako húb po daždi. Väčšinou za nimi stoja šikovní mladí junáci. Sám pravidelne niektoré sledujem, ale…občas ma štvú, tak vám poviem.

Toť jeden príklad. Nedávno som vám bol v kine na jednom filme. Vynikajúci. Recenzie som si prečítal až následne, aby som si vytvoril vlastný nestranný názor. Väčšina bola pozitívnych, avšak niektorí kritici písali veci typu: priemerná réžia alebo slabý scenár. Povie toto bežnému divákovi niečo? Asi veľa nie. Popravde poslednú dobu sa s takýmito výrazmi a výčitkami stretávam pravidelne. Autori sa prezentujú ako režiséri čo majú za sebou 40 rokov praxe a 10 natočených filmov a pritom sú to 20 ročné mladistvá. Predsa len nie všetci sa v tom tak vyznajú, väčšina sú ako ja, tak trošička kultúrni barbari.

“Okey, okey, ale prečo by som mal čítať zrovna tvoj blog!?” – dobrá otázka priateľu! Ak ti nič nehovoria podobné, až moc odborné výrazy a chceš jednoducho vedieť čo je dobre a prečo je to dobré, alebo čo je zlé a prečo je to zlé? Tak môj blog je tu pre teba.

Ako som spomenul na začiatku hudba a film sú moji najlepší kamaráti, ale stále som v tomto prostredí nový a neotesaný – tak trocha barbar!