First Man – Veľký film pre človeka a ešte väčší pre ľudstvo?

Mám silný pocit, že nasledujúca oskarová sezóna bude naozaj veľká. Minulý týždeň sme tu mali film Zrodila sa hviezda, ktorý ohúril pravdepodobne každého, kto si ho pozrel a dnes tu máme recenziu na First Man s Ryanom Goslingom, ktorá sa bude niesť rovnako v pozitívnom duchu. Ak si čakal, že ťa budem naťahovať ešte pár riadkov, tak sa ospravedlňujem za sklamanie. Novinka o Neilovi Armstrongovi si zaslúži len a len chválu a akékoľvek naťahovanie, či sa jedná o dobrý alebo zlý film, je úplne zbytočné.

Za snímkou First Man stojí talentovaný a veľmi mladý režisér Damien Chazelle. Má ešte len 33 rokov, no už vlastní jednu sošku Oskara (alebo ich má viac?). Tento talentovaný mladík má na svedomí také filmy ako La la Land, či Whiplash. Hlavne druhý menovaný snímok o mladom študentovi hry na bicie, je niečo neuveriteľné. Pochopíte keď uvidíte. Ak ste už videli, tak chápete.

Po La La Lande Chazelle opätovne spojil sily s talentovaným Ryanom Goslingom a obsadil ho do role človeka, ktorý ako prvý stúpil na mesačnú zem. Dovolím si tvrdiť, že spojenie týchto dvoch talentov ešte v budúcnosti uvidíme.

Dej filmu je zbytočne nejak zvlášť rozoberať či načrtnúť. O prvom pristáti človeka na mesiaci vie každý mnoho. Aj keď nájdu sa takí čo vám povedia, že o tom nevie nikto nič a že film First Man je len remakeom originálu z roku 1969, ktorý mal natočiť sám Coppola. Kedže aj samotné Rusko uznalo američanom tento pokrok, niet o čom pochybovať.

Vráťme sa k filmu! Ten má dve hlavné dejové roviny. Tú vesmírnu, kde sledujeme prípravy na misiu a väčšinu Neilových výprav do vesmíru, či aspoň horných hraníc atmosféry. V tej druhej už sledujeme jeho rodinný život, kde exceluje Claire Foy ako Neilová manželka. Každému je jasné, že život astronauta a s astronautom nie je jednoduchý, dá sa povedať, že je až tragický. Doslova.

Najväčším prekvapením celej snímky je pre mňa práve Claire Foy. Iná herečka by z postavy astronautovej ženy pravdepodobne spravila nudnú záležitosť. Teraz si nepredstavujte nejakú hysterickú žienku, čo Neilovi robila scény vždy keď sa vrátil domov. Nie nie, tu ide o civilné herectvo, kde máte pocit, že Foy nič nehrá. Ona proste JE astronautová žena a všetky jej strachy a rodinné problémy prežívate s ňou.

Pôvodne som chcel Goslinga trochu ofrflať, ale pri konci filmu som si uvedomil, že tá úplná absencia emócii patrí k postave astronauta Neila Armstronga. Scéna kde sa lúči so synmi pred odchodom na cestu na mesiac, patrí k vrcholom snímky. No ten najväčší príde v samotnom závere. Väčšina z vás to možno prehliadne, ale posledná scéna dokazuje pravdivosť vety: menej je niekedy viac. Schválne si ju potom porovnajte napríklad s takým záverom z filmu Armagedon.

Teraz by mal prísť čas na nejaké tie mínusy, ale žiadne mi neprídu na um. Naozaj. Film nie je zrovna najkratší. Tie dve hodiny a 15 minút však ubehli ako voda. Určite sa nájdu ľudia, ktorých moc neoslní rodinná časť tejto snímky, no ide o veľmi  emocionálnu záležitosť. Ak nie ste kameň, tak vás chytí za srdce.

Predsa len ma napadlo nejaké to mínus. Záverečný let na mesiac nemal až taký náboj ako ostatné lety na hranicu atmosféry. Forma, akou však tvorcovia preniesli pocity z letu v raketopláne je famózna. Približuje sa až k sugestívnemu zážitku ako pri sledovaní Nolanovho Dunkirku.

Teraz prišiel čas na záverečné hodnotenie. Možno niekoho prekvapí, že po toľkej chvále a skoro žiadnej hane nepríde plný počet. Nemôžem ho dať len preto, že aj napriek absencii výrazných chýb neprišlo k prekonaniu Chazellovej prvotiny Whiplash. Stačí to na skvelých 9/10.

 

0 comments