Utoya 22. júl – hrôzostrašné udalosti, ktoré zmenili Nórsko i svet.

70 minút čistej hrôzy. Asi toľko trvalo, kým prišiel niekto na pomoc deťom, ktoré ohrozoval Andreas Breivik na ostrove Utoya. Stalo sa to už v roku 2011, no až teraz prichádza do kín film, ktorý sa rozhodol ukázať čo tieto deti prežili. Film vznikol v európskej produkcií, takže nebolo nutné sa obávať neduhov tej americkej . Oplatí sa zájsť do kina?

Nebudem to zbytočne naťahovať a hneď prezradím, že sa jedná o snímku, ktorá si zaslúži vašu pozornosť. Pozrieť si ju v kine rozhodne odporúčam. Pripravte sa však na veľmi drsný a sugestívný zážitok. Sledovanie bude veľmi náročné. Nič pre slabšie povahy.

Myslím, že režisérovi sa podarilo zachytiť atmosféru celej tejto hroznej udalosti dokonale. Nečakajte žiaden zložitý dej, no aj tak dostanete riadny šupu do srdca, do hlavy, všade. Po 10 minútach bezstarostného konverzovania mladých teenegerov, príde  ľadová sprcha plná emócií.

Nemusíte sa obávať veľkého množstva krvi. Za celú dobu trvania filmu uvidíte samotného Andreasa Breivika asi len na 5 sekúnd a aj to z veľkej vzdialenosti a rozmazaného. To čo robí sledovanie tohto filmu „drsným“ je prítomnosť zla, ktoré nevidíte. Len počujete.

Celých 72 minút ste v centre diania s hlavnou hrdinkou Kajou, ktorá chvíľami sama a chvíľami s inými kamarátmi uteká z jednej strany ostrova na druhú. Popritom sa snaží nájsť svoju mladšiu sestru. Postava Kaji je však fiktívna, slúži pre dobro filmu a samotného príbehu.Túto úlohu zvláda dokonale.

Priznám sa, že už dávno som nemal tak nepríjemný pocit so sledovania filmu. Týmto nechcem film nejak haniť. Práve naopak. Neustále výkriky a streľba sa nesú filmom počas celej jeho stopáže. Slabinou snímku je, že po pol hodine stráca tento prvok na sile. Aspoň mala zmena, či moment prekvapenia by filmu prospeli.

Ďalším veľkým plusom sú mladí herci. Konkrétne predstaviteľka mladej Kaji, ktorá je veľmi sympatická a dokáže si vás získať natoľko, že s ňou prežívate každú sekundu filmu. Miestami mi síce prišlo jej konanie, trochu divné a nelogické. Na druhej strane nik nemôže predpokladať, ako presne by sa zachoval v podobnej situácií.

Tento film nie je o Breivikovi. Je o tom čo všetko museli prežiť mladí ludia na opustenom ostrove, ku ktorému prišla pomoc až po hodine čistej hrôzy. 77 detí to neprežilo. Veľká časť bola zranená a všetci čo prežili majú doživotnú traumu. Budúci rok sa však do kín dostane aj americká verzia týchto udalostí pod taktovkou Paula Greengrassa, ktorého meno sľubuje, že pôjde o zaujímavý filmový zážitok.Tento krát sa však pozrieme aj na to,čo nasledovalo po tejto hroznej udalosti.

Ak teda v týchto dňoch uvažujete nad návštevou kina a dávate prednosť európskej náročnejšej produkcií, pred tou americkou, Utoya je pre vás to pravé. Pár chybičiek krásy sa nájde, ale ani tie nezabránia tomu, že film nebudete vedieť dostať z hlavy aj niekoľko hodín potom, čo vyjdete z kina. 8,5/10

 

0 comments